Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniorov. Práve osamelosť a nedostatok spoločenských kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť.
Je našou povinnosťou ukázať seniorom, že sú naďalej v spoločnosti potrební, a že si ich za všetku ich snahu a dlhoročnú prácu skutočne vážime. Každodenným správaním a čnmi prejavujme úctu. Úctu k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úctu k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti.
Každý z chlapcov bude raz aj dedkom. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vždy všetko.
Každé dievča babkou starou bude. Pre nás je od babky koláč či iná maškrta to najchutnejšie, čo si dokážeme predstaviť.
Hovorí sa, že mladosť má svoje plány, stredný vek svoje ciele a staroba svoj ľudský údel.
Nájdime si čas, vľúdne slová, objatie a úsmev dnes a každý deň pre starších ľudí.
Dlane drsné kedysi pôvabné boli, vráskavé čelá rovné a husté vlasy a bez šedín sa na temene vlnili.
Dnes láskavé oči im z tváre žiaria, vždy ke´d prídeme za nimi, spolu len sa tak pritúliť a objať.
Naši žiaci pod vedením Mgr. K. Šprlákovej nám krátkymi básňami pripomenuli láskavosť a dobrotu našich starkých. Všetkým želáme pevné zdravie a veľa radosti v ich živote.